V jednom star\u0161om \u010d\u00edsle Effaty, \u010desk\u00e9ho \u010dasopisu pre katol\u00edcku charizmatick\u00fa obnovu a evanjeliz\u00e1ciu, spom\u00edna Charles Whitehead (dlhoro\u010dn\u00fd prezident ICCRS), \u017ee ak sa obnova nedostane do srdca Cirkvi, neprinesie \u017eelan\u00e9 ovocie. „\u00c1no“ – nad\u0161ene som s\u00fahlasil – „ak sa neobnov\u00ed Vatik\u00e1n, ni\u010d sa nezmen\u00ed!“ Bol som v\u0161ak prekvapen\u00fd, ke\u010f som sa \u010d\u00edtan\u00edm jeho pr\u00edspevku postupne dozvedel, \u017ee srdcom Cirkvi je farnos\u0165…<\/p>\n
Najviac ma k pok\u00e1niu priv\u00e1dza skuto\u010dnos\u0165, \u017ee Je\u017ei\u0161 ni\u010d nenap\u00edsal. \u00a0\u017diadne pravidl\u00e1. \u017diaden z\u00e1kon. \u017diadnu posv\u00e4tn\u00fa knihu. To, \u010do od n\u00e1s \u017eiada Boh nasledovan\u00edm Je\u017ei\u0161a, potom nestoj\u00ed na na\u0161ich \u013eudsk\u00fdch schopnostiach a predpokladoch. Keby to tak bolo, ur\u010dite by P\u00e1n zostavil nejak\u00fd manu\u00e1l.\u00a0Nenap\u00edsal v\u0161ak ni\u010d, len nie\u010do prstom do piesku, ke\u010f k nemu farizeji priviedli \u017eenu pristihnut\u00fa pri cudzolo\u017estve. Ale to sa n\u00e1m nezachovalo.<\/p>\n
Je\u017ei\u0161 ale povolal u\u010den\u00edkov, odovzdal im v\u0161etko, \u010do on poznal od Otca, nau\u010dil ich by\u0165 otvoren\u00fdmi pre Bo\u017eie kr\u00e1\u013eovstvo. To napoved\u00e1, \u017ee Cirkev je tajomstvo. Nie je to organiz\u00e1cia vybudovan\u00e1 na \u013eudsk\u00fdch pravidl\u00e1ch, v\u00fdskumoch a z\u00e1veroch. Hoci Biblia je Bo\u017e\u00edm slovom, nap\u00edsali ju \u013eudia. A dokonca k\u00e1non sv\u00e4t\u00fdch kn\u00edh bol schv\u00e1len\u00fd a\u017e vo \u0161tvrtom storo\u010d\u00ed. Zd\u00e1 sa teda, \u017ee to, \u010do udr\u017eiavalo Bo\u017e\u00ed pl\u00e1n v Je\u017ei\u0161ovi, neboli \u013eudsk\u00e9 veci, ale nie\u010do v\u00e4\u010d\u0161ie…<\/p>\n
V\u017edy som mal predstavu, \u017ee farnos\u0165, kde budem pastierom, bude charizmatick\u00e1. Nebolo by to \u00fa\u017easn\u00e9? Raz som bol na predn\u00e1\u0161ke jedn\u00e9ho k\u0148aza z New Jersey. Hovoril, \u017ee si musel zvykn\u00fa\u0165 na to, \u017ee ke\u010f pri\u0161iel do farnosti, na\u0161iel tam rozmanit\u00e9 skupiny veriacich. Uvedomil si, \u017ee hoci vy\u0161iel zo \u0161pecifick\u00e9ho kres\u0165ansk\u00e9ho prostredia ktor\u00e9 preferuje, ako pastier mus\u00ed by\u0165 v\u0161etk\u00fdm n\u00e1pomocn\u00fd rovnako, aby mohli v\u0161etci farn\u00edci im zrozumite\u013en\u00fdm sp\u00f4sobom \u017ei\u0165 \u017eivot s Kristom. Pre v\u0161etk\u00fdch sa sta\u0165 v\u0161etk\u00fdm (1 Kor 9, 22).<\/p>\n
Je\u017ei\u0161ova pr\u00edtomnos\u0165 v Cirkvi je tajomstvo. Preto sa farnos\u0165 ned\u00e1 budova\u0165 \u013eudsk\u00fdmi silami. Nem\u00f4\u017eme v nej nap\u013a\u0148a\u0165 \u00a0svoje predstavy, chcie\u0165 ma\u0165 v nej \u00faspech alebo uplatnenie, \u010di svoje nik\u00fdm neru\u0161en\u00e9 miesto v lavici. Farnos\u0165 je cirkevn\u00e9 spolo\u010denstvo, kde sa Je\u017ei\u0161ov \u017eivot chce vlieva\u0165 do \u017eivotov \u013eud\u00ed. Bez rozdielu. Rozhoduje h\u00e1dam len otvorenos\u0165. Viera. Preto je nutn\u00e9 by\u0165 otvoren\u00ed na pr\u00edtomnos\u0165 \u00a0P\u00e1na a o\u010dak\u00e1va\u0165 jeho p\u00f4sobenie. Je to jeho cirkev, on ju ustanovil ako svoj n\u00e1stroj. Ako o\u00e1zu Bo\u017eieho Ducha. Nadprirodzen\u00e9 spolo\u010denstvo, kde on je uprostred. \u010co sa zd\u00e1 neuverite\u013en\u00e9 je, \u017ee farnos\u0165 nie je len kostol. Nie s\u00fa to len farn\u00edci zhroma\u017eden\u00ed v kostole. Je to cel\u00e1 oblas\u0165, kde \u017eij\u00fa dan\u00ed veriaci. Mesto, obec… Je zauj\u00edmav\u00e9 \u00eds\u0165 ulicami farnosti, mo\u017eno okolo kr\u010dmy, baru a pritom veri\u0165, \u017ee Bo\u017eie kr\u00e1\u013eovstvo prenik\u00e1 v\u0161ade. Pre\u010do? Lebo tam \u017eije jeho cirkev.<\/p>\n
H\u00e1dam ka\u017ed\u00fd u\u017e niekedy ako veriaci poci\u0165oval deficit viery. Vedomie, \u017ee veci sa neh\u00fdbu, ke\u010f probl\u00e9my a \u0165a\u017ekosti nedost\u00e1vaj\u00fa adekv\u00e1tnu odpove\u010f zhora. Mo\u017eno sa tak, ako to \u010dasto robili Izraeliti v Je\u017ei\u0161ovej dobe, pr\u00edli\u0161 spoliehame na dejinn\u00fd v\u00fdvoj na\u0161ej viery. Na \u010dosi ako dedi\u010dstvo otcov. No predstavme si, \u010do by urobil Je\u017ei\u0161, keby teraz pri\u0161iel ako \u010dlovek. S najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou by h\u013eadal pr\u00edle\u017eitos\u0165, ako otvori\u0165 br\u00e1ny Bo\u017eieho kr\u00e1\u013eovstva, aby \u013eudia mohli zak\u00fasi\u0165 Bo\u017e\u00ed dotyk. Aby mohli zakusova\u0165 l\u00e1sku Otca, jeho uzdravenie a oslobodenie… A v meste nastala ve\u013ek\u00e1 rados\u0165 – p\u00ed\u0161e sa v knihe Skutkov (Sk 8, 8).<\/p>\n
Farnos\u0165 je teda aj nejak\u00e1 oblas\u0165 – miesto, kde \u017eij\u00fa konkr\u00e9tni veriaci, uprostred ktor\u00fdch je \u017eiv\u00fd Je\u017ei\u0161. To n\u00e1s m\u00f4\u017ee vies\u0165 k z\u00e1veru, \u017ee je potrebn\u00e9 s vierou a t\u00fa\u017ebou o\u010dak\u00e1va\u0165 jeho dotyk, p\u00f4sobenie. V dome spolo\u010denstva – v kostole, ale aj na ulici a v\u0161ade tam, kde sa veriaci zdr\u017eiavaj\u00fa.<\/p>\n
Dokladom hist\u00f3rie na\u0161ej farnosti je samotn\u00fd chr\u00e1m zasv\u00e4ten\u00fd Nanebovzatiu Panny M\u00e1rie.
\nV Gelnici ako v\u00fdznamnom banskom stredisku nepochybne st\u00e1l kostol najnesk\u00f4r po roku 1250. Vieme, \u017ee bol zasv\u00e4ten\u00fd sv. Katar\u00edne, patr\u00f3nke ban\u00edkov. Tento kostol bol zrejme na mieste s\u00fa\u010dasn\u00e9ho, preto\u017ee o zaniknutom na inom mieste neexistuj\u00fa \u017eiadne zmienky ani trad\u00edcie, ktor\u00e9 inak nezvykn\u00fa ch\u00fdba\u0165. Pred rokom 1397 mal u\u017e dne\u0161n\u00e9 patroc\u00ednium Panny M\u00e1rie Nanebovzatej.<\/p>\n
T\u00e1to ve\u013ekolep\u00e1 pamiatka gotickej architekt\u00fary Spi\u0161a, na rozdiel od sakr\u00e1lnych stavieb v ostatn\u00fdch centr\u00e1ch, napr\u00edklad v Spi\u0161skej Kapitule, \u010di Levo\u010di, e\u0161te nevydala odborn\u00edkom inform\u00e1cie, ktor\u00e9 jednozna\u010dne vypovedaj\u00fa o jej p\u00f4vode, ako aj zatia\u013e skryt\u00fdch hodnot\u00e1ch. Star\u0161ie jadro tohto farsk\u00e9ho kostola je mo\u017eno v muriv\u00e1ch stien s\u00favisiacich so sakristiou, v ktorej s\u00fa tri polia kr\u00ed\u017eovej rebrovej klenby, sved\u010diace o svojom p\u00f4vode okolo roku 1300. Rebr\u00e1 dosahuj\u00fa na kru\u017ebov\u00e9 konzoly a na svorn\u00edku a na svorn\u00edku stredn\u00e9ho po\u013ea je reli\u00e9f V\u00ed\u0165azn\u00e9ho Bar\u00e1nka. Prekvapuj\u00faco ve\u013ek\u00e1 je sv\u00e4ty\u0148a, zaklenut\u00e1 troma poliami kr\u00ed\u017eovej rebrovej klenby a po\u013ea klenby v polygon\u00e1lnom z\u00e1vere. V nej sa stretneme pr\u00edkladom dvoch rozdielnych umeleck\u00fdch, a mo\u017eno aj cirkevno-reho\u013en\u00fdch, koncepci\u00ed. V jednej za\u010dali s v\u00fdstavbou architekt\u00fary sv\u00e4tyne s pl\u00e1nom, \u017ee rebr\u00e1 klenby, so svojimi profilmi prejd\u00fa plynulo do zv\u00e4zkov\u00fdch pr\u00edpor a tieto po sten\u00e1ch a\u017e po podlahu. Je to koncept gotickej architekt\u00fary okolo roku 1300. Vo v\u00fd\u0161ke vybudovan\u00fdch stien asi 3 m, so spomenut\u00fdmi zv\u00e4zkov\u00fdmi pr\u00edporami, do\u0161lo k zmene. Na pr\u00edpory \/ktor\u00fdch profily mo\u017eno vtedy zaplnili omietkou, aby boli polvalcov\u00e9 \/ nasadili hladk\u00e9, subt\u00edlnej\u0161ie polvalcov\u00e9 pr\u00edpory. Z nich vyrastaj\u00fa rebr\u00e1 klenby, tak ako je to obvykl\u00e9 v stavb\u00e1ch \u0161v\u00e1bskej a podunajskej oblasti okolo roku 1360. Vo v\u00fd\u0161ke prechodu, z p\u00f4vodn\u00fdch pr\u00edpor na ich vy\u0161\u0161ie pokra\u010dovanie, doplniliaj na ploch\u00e1ch stien bank\u00e1lov\u00e9 r\u00edmsy, \u010do je typick\u00e9 pre stavby mendikantov. Na ju\u017enej stene doplnili jedine\u010dn\u00e9 trojit\u00e9 sed\u00edlie, ktor\u00fdch architekt\u00faru vytv\u00e1raj\u00fa \u0161t\u00edhle piliere s hlavicami, na ktor\u00e9 s\u00fa nasaden\u00e9 obl\u00faky s vimperkami. Obl\u00faky s vimperkami lemuj\u00fa \u010dlenenia kru\u017eby.<\/p>\n
Bez potrebn\u00e9ho v\u00fdskumu nemo\u017eno jednozna\u010dne odpoveda\u0165 , \u010di ch\u00fdbaj\u00face horn\u00e9 zakon\u010denie tohto architektonick\u00e9ho \u0161perku, dokazuje obdobie vytvorenia v etape dolnej z\u00f3ny stien a pr\u00edpor sv\u00e4tyne, alebo bolo vlo\u017een\u00e9 a\u017e v druhej etape.<\/p>\n
Nemenej ot\u00e1zok kladie lo\u010f kostola, ktor\u00e1 je trojlo\u010fovou halou. Lode s\u00fa oddelen\u00e9 piliermi s ark\u00e1dami. V \u00fazkych bo\u010dn\u00fdch lodiach sa zachovala p\u00f4vodn\u00e1 gotick\u00e1 klenba so \u0161tyrmi poliami kr\u00ed\u017eov\u00fdch klenieb, ktor\u00fdch rebr\u00e1 vyrastal\u00fa zo steny priamo.<\/p>\n
V\u00fdstavbu trojlodia, presnej\u0161ie jeho zaklenutia, mo\u017eno kl\u00e1s\u0165 do obdobia okolo roku 1400. V strednej lode nahradili v roku 1769 p\u00f4vodn\u00fa klenbu barokovou. Mnoh\u00ed n\u00e1v\u0161tevn\u00edci kostola upozor\u0148uj\u00fa na men\u0161iu \u0161\u00edrku strednej lode vo\u010di \u0161\u00edrke sv\u00e4tyne a ve\u013emi \u00fazke bo\u010dn\u00e9 lode. Tak\u00fdto priestorov\u00fd rozvrh je obvykl\u00fd najm\u00e4 v kostoloch mendikantsk\u00fdch rehol\u00ed. Typick\u00fdm pr\u00edkladom je p\u00f4vodn\u00fd kostol minoritov v Levo\u010di. Architekt\u00fara halov\u00e9ho trojlodia a sv\u00e4tyne, ich proporcie i detaily, umo\u017e\u0148uj\u00fa vyslovi\u0165 domnienku, \u017ee p\u00f4vodne farsk\u00fd kostol prevzali okolo roku 1350 dominik\u00e1ni a pokra\u010dovali v jeho v\u00fdstavbe vo svojom charakteristickom \u0161t\u00fdle.<\/p>\n
Gelnick\u00fd farsk\u00fd chr\u00e1m je povestn\u00fd aj n\u00e1dhern\u00fdm kamenn\u00fdm ve\u017eov\u00fdm pastof\u00f3riom. Po levo\u010dskom, druh\u00fdm najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm v regi\u00f3ne Spi\u0161a. Jeho tvaroslovie, najm\u00e4 tordovan\u00e1 a diamantov\u00e1 p\u00e4tka, datuj\u00fa jeho vyhotovenie do obdobia okolo roku 1480. Je tu aj pozoruhodn\u00e1 bronzov\u00e1 krstite\u013enica, ktor\u00fa okolo roku 1370 odliali v povestnej dielni majstra Konr\u00e1da v Spi\u0161skej Novej Vsi. Ostatn\u00e9 zariadenie je neogotick\u00e9. Vysok\u00fa monument\u00e1lnu ve\u017eu upravovali v rokoch 1743-1746, jej dne\u0161n\u00e1 neogotick\u00e1 podoba poch\u00e1dza z roku 1869.<\/p>\n
(Zdroj: Peter Kres\u00e1nek
\nIlustrovan\u00e1 encyklop\u00e9dia pamiatok Slovensko
\nstr. 820-821)<\/p>\nngg_shortcode_0_placeholder\n
Ve\u017ea farsk\u00e9ho kostola v Gelnici obsahuje v s\u00fa\u010dasnosti s\u00fabor \u0161tyroch zvonov. O prvom zvone\u00a0 tohto chr\u00e1mu zatia\u013e nem\u00e1me zmienky. Ale pozn\u00e1me pr\u00edbeh Ve\u013ek\u00e9ho zvona, ktor\u00fd ako p\u00f4vodne gotick\u00fd bol odliaty na za\u010diatku 15. storo\u010dia. Nesk\u00f4r bol rozbit\u00fd, no zo zachovan\u00fdch \u00falomkov sa dalo predpoklada\u0165, \u017ee bol pravdepodobne odliaty diel\u0148ou majstra Konr\u00e1da so Spi\u0161a. V roku 1742 bol uliaty a dodnes zachovan\u00fd barokov\u00fd Ve\u013ek\u00fd zvon, ktor\u00fd odlial Sebasti\u00e1n Lecherer z Pre\u0161ova.<\/p>\n
Pod\u013ea s\u00fapisu spi\u0161sk\u00fdch zvonov od Prof. Juraja Spiritzu je gelnick\u00fd Ve\u013ek\u00fd zvon najstar\u0161\u00ed zachovan\u00fd zvon v Hnileckej doline. Pr\u00edbehu ve\u013ek\u00e9ho zvona sa venuje samostatn\u00e1 \u010das\u0165 o v\u00fdro\u010d\u00ed ve\u013ek\u00e9ho zvona.<\/p>\n
\u010ci boli vo ve\u017ei pri gotickom Ve\u013ekom zvone e\u0161te \u010fal\u0161ie zvony zatia\u013e poveda\u0165 nevieme. Vieme v\u0161ak, \u017ee majster Lecherer odlieva v rokoch 1741 a 1742 trojicu barokov\u00fdch zvonov pre gelnick\u00fd chr\u00e1m.<\/p>\n
Je tie\u017e potrebn\u00e9 spomen\u00fa\u0165, \u017ee prv\u00e9 dve tretiny ve\u017ee boli vybudovan\u00e9 pr\u00e1ve v \u0161tyridsiatych rokoch 18. storo\u010dia. O \u010dom hovoria aj pam\u00e4tn\u00e9 tabule osaden\u00e9 nad hlavn\u00fdm vstupom do chr\u00e1mu. Priestor kde s\u00fa umiestnen\u00e9 zvony bol kedysi vrcholom ve\u017ee a je aj dnes zakon\u010den\u00fd klenbou. Dreven\u00e1 stolica je tie\u017e zachovan\u00e1 p\u00f4vodn\u00e1 z obdobia v\u00fdstavby ve\u017ee. Chr\u00e1m prech\u00e1dza rekon\u0161trukciou v druhej polovici 19. storo\u010dia a tie\u017e aj ve\u017ea. Tu je potrebn\u00e9 poveda\u0165, \u017ee aj po uvo\u013enen\u00ed obmedzen\u00ed pre evanjelick\u00fa cirkev, ktor\u00e1 mala predt\u00fdm zak\u00e1zan\u00e9 stava\u0165 ve\u017ee, sa miestna evanjelick\u00e1 farnos\u0165 nerozhodla postavi\u0165 \u010fal\u0161iu ve\u017eu v meste. Namiesto toho sa katol\u00edcka a evanjelick\u00e1 farnos\u0165 spolo\u010dne podie\u013eaj\u00fa na rekon\u0161trukcii a na zv\u00fd\u0161en\u00ed ve\u017ee o tretiu tretinu. \u010c\u00edm ve\u017ea chr\u00e1mu za\u010d\u00edna sl\u00fa\u017ei\u0165 pre obe cirkvi.<\/p>\n
Lechererove zvony ost\u00e1vaj\u00fa vo ve\u017ei do prvej svetovej vojny. Vtedy po\u010das rekvir\u00e1cie boli zvesen\u00e9 dva men\u0161ie a vo ve\u017ei ost\u00e1va iba Ve\u013ek\u00fd zvon. V dvadsiatych rokoch sa po vojne za\u010d\u00edna obnovova\u0165 aj zvonov\u00fd invent\u00e1r ve\u017e\u00ed. V tom \u010dase zn\u00e1mi ko\u0161ick\u00ed zvonolej\u00e1ri, bratia Alexander a Vojtech Buchnerovci odlievaj\u00fa desiatky zvonov do vypr\u00e1zdnen\u00fdch ve\u017e\u00ed. Je tomu tak aj v Gelnici.<\/p>\n
Z dobovej tla\u010de sa dozved\u00e1me, \u017ee 20. okt\u00f3bra 1929 s\u00fa na miestnom trhu pred radnicou sl\u00e1vnostne vysv\u00e4ten\u00e9 dva nov\u00e9 zvony, ktor\u00e9 maj\u00fa by\u0165 osaden\u00e9 do ve\u017ee po boku Ve\u013ek\u00e9ho zvona. Men\u0161\u00ed z dvojice zvon M\u00e1ria je venovan\u00fd patr\u00f3nke chr\u00e1mu a v\u00e4\u010d\u0161\u00ed, Zvon padl\u00fdch bojovn\u00edkov, je venovan\u00fd pamiatke v\u0161etk\u00fdm mu\u017eom z mesta, ktor\u00ed zahynuli v prvej svetovej vojne. Ich men\u00e1 s\u00fa zve\u010dnen\u00e9 n\u00e1pisom na zvone. \u010ealej vieme, \u017ee potom ako boli zvony sl\u00e1vnostne vysv\u00e4ten\u00e9 a uv\u00edtan\u00e9 v meste boli odvezen\u00e9 pred ve\u017eu a vytiahnut\u00e9 do zvonice. Na vytiahnut\u00ed zvonov sa podie\u013eal aj mestsk\u00fd in\u017einier Emmerich Fuchs, ktor\u00fd je tie\u017e autorom prestavby Ban\u00edckeho n\u00e1mestia a \u010fal\u0161\u00edch projektov v meste.<\/p>\n
K t\u00fdmto dvom zvonom je potrebn\u00e9 doda\u0165, \u017ee boli spolufinancovan\u00e9 r\u00edmskokatol\u00edckou a evanjelickou farnos\u0165ou. Na oboch zvonoch je taktie\u017e aj evanjelick\u00fd biblick\u00fd n\u00e1pis, ktor\u00fd vo vo\u013enom preklade znie: \u201ePrepevn\u00fd hrad je n\u00e1\u0161 Boh!\u201c<\/p>\n
Rok na to, bol do ve\u017ee osaden\u00fd umier\u00e1\u010dik, zvon Jozef. Takto bol v roku 1930 s\u00fabor zvonov kompletn\u00fd a je zachovan\u00fd a\u017e dodnes.<\/p>\n
Je potrebn\u00e9 e\u0161te spomen\u00fa\u0165, \u017ee Buchnerovci osaden\u00edm svojich zvonov do ve\u017ee ovplyvnili aj p\u00f4vodn\u00fd barokov\u00fd Ve\u013ek\u00fd zvon. Ich z\u00e1sah bol z historick\u00e9ho h\u013eadiska nie ve\u013emi priazniv\u00fd. Zvesili Ve\u013ek\u00fd zvon, odrezali mu korunu a demontovali ve\u013ek\u00fa dubov\u00fa hlavicu. Taktie\u017e vymenili srdce a zvon zavesili na svoju liatinov\u00fa hlavicu. Tento mo\u017eno technick\u00fd detail zapr\u00ed\u010dinil, \u017ee Ve\u013ek\u00fd zvon dnes bije in\u00fdm sp\u00f4sobom ako bol p\u00f4vodne odliaty. M\u00e1 pribli\u017ene o 10% pomal\u0161\u00ed rytmus a aj o to chudobnej\u0161\u00ed zvuk. Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee aj napriek tomu je ozna\u010dovan\u00fd za ve\u013emi \u0161pecificky znej\u00faci zvon s vyslovene hutn\u00fdm, pln\u00fdm t\u00f3nom a kr\u00e1snym zvukom. Zatia\u013e m\u00f4\u017eeme len tu\u0161i\u0165 ak\u00fdm zvukom zap\u013a\u0148al gelnick\u00e9 \u00fadolie v p\u00f4vodnom stave.<\/p>\n
(autor: Igor Cziel)<\/p>\nngg_shortcode_1_placeholder\n
<\/p>\n
\/Autormi fotografi\u00ed pou\u017eit\u00fdmi na str\u00e1nke na\u0161ej farnosti s\u00fa I.Cziel, A.Hanschild, J.Jaro\u0161\u00edk, J.Ryb\u00e1k pr\u00edpadne autori uveden\u00ed pri jednotliv\u00fdch fotografi\u00e1ch\/<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
\u010co je farnos\u0165 V jednom star\u0161om \u010d\u00edsle Effaty, \u010desk\u00e9ho \u010dasopisu pre katol\u00edcku charizmatick\u00fa obnovu a evanjeliz\u00e1ciu, spom\u00edna Charles Whitehead (dlhoro\u010dn\u00fd… \u010c\u00edta\u0165 cel\u00fd \u010dl\u00e1nok »<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"ngg_post_thumbnail":0,"footnotes":""},"class_list":["post-145","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/farnostgelnica.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/145"}],"collection":[{"href":"https:\/\/farnostgelnica.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/farnostgelnica.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostgelnica.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostgelnica.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=145"}],"version-history":[{"count":30,"href":"https:\/\/farnostgelnica.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/145\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":633,"href":"https:\/\/farnostgelnica.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/145\/revisions\/633"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/farnostgelnica.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=145"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}