Gelnickí zvonári podľa zvyku zahájili prípravu na Veľkú noc už slávnostným zvonením na popolcovú stredu. Vtedy zvonil Veľký zvon naposledy. Takto umlčaný čakal až na slávnostné zvonenie na vigíliu. Počas pôstu zneli dva menšie zvony a na kvetnú nedeľu sa ozval najmenší, umieráčik, ktorý teraz oznamoval stíšenie a predzvesť veľkého sviatku. Na zelený štvrtok sa ozvali spoločne všetky menšie zvony okrem Veľkého zvona. Po zvonení na spev Glória – sláva Bohu na výsostiach … sa laná zvonov zaviazali do jedného uzla. Hovorí sa, že zvony letia pre požehnanie do Ríma.

Na Veľký piatok použili zvonári tradičný drevený klepáč, ktorý sa po rokoch opäť ozval z veže a zvolával takto na obrady. Ľudia mohli tak pri príchode k chrámu vidieť v okne veže rotujúce koleso klepáča a zvonára, ktorý ho obsluhoval. Udržaním tejto tradície sa darí takto zachovať kolorit mesta počas sviatkov.

V podvečer vigílie na bielu sobotu opäť zvolával klepáč, ale po zahájení sv. omše už zvonári rozviazali laná zvonov a trpezlivo čakali na znamenie z chrámu. Pri speve Glória – Sláva Bohu na výsostiach … sa rozozneli zvony od najmenšieho až po Veľký zvon, ktorý mohol opäť zaznieť po odmlke a oznámiť takto slávnostnú novinu.

Ďalej ako je zvykom zvony sprevádzali  procesiu zo vzkrieseným Kristom a Veľký zvon svojim zvonením zakončil slávnostný večer.

Na Veľkonočnú nedeľu i pondelok ďalej pokračovali súbory slávnostných zvonení na sv. omše a bohoslužby evanjelického cirkevného zboru. Keďže zvony slúžia pre oba zbory. Sviatky zakončilo slávnostné večerné zvonenie anjel Pána na Veľkonočný pondelok, kedy sa naposledy ozvali všetky štyri zvony nášho chrámu.

Uverejnené dňa Ne, 23.06.2013 v rubrike Z nášho života.