Reštaurovanie sochy sv.Barbory z kamenného pastofória
Na konci minulého roka bola ukončená prvá etapa prác na reštaurátorskej obnove neskorogotickej sochy sv.Barbory. Tieto práce zabezpečované reštaurátorom Mgr.art. Štefanom Siváňom obsahovali okrem reštaurátorského prieskumu aj spracovanie návrhu na reštaurovanie sochy a samotnú prvú etapu realizácie záchrany tejto plastiky. Socha sv.Barbory, sekundárne osadená do niky kamenného pastofória pochádzajúca z druhej polovice 15.storočia je najstaršou dochovanou súčasťou oltárneho interiéru nášho chrámu. Plastika bola pred reštaurovaním značne poškodená drevokazným hmyzom ako i sekundárnymi zásahmi, ktoré nahradili jej pôvodnú polychrómiu, zachovanú len v malom torze na leme šiat svätice. Prieskum plastiky nevyvrátil, ba skôr potvrdil, pôvodnú úvahu, že plastika pravdepodobne pochádza z oltárneho neskorogotického celku v ktorom centrálnou sochou mohla byť plastika Madony zachovaná v zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Gelnici, ktorá je datovaná do doby okolo roku 1430, kedy došlo k úpravám farského kostola. Socha sv.Barbory sa však pravdepodobne už pri barokových úpravách interiéru chrámu dostáva do novej polohy, kde je i zachytená Viktorom Myskovskym v roku 1882. Zrealizovaná prvá etapa prác na obnove plastiky okrem prípravných prác obsahovala konsolidáciu jej drevnej hmoty, očistenie sekundárnych náterov a plastickú rekonštrukciou jej chýbajúcich častí. Tieto práce boli realizované vďaka podpore získanej našou farnosťou z dotačného fondu Ministerstva Kultúry SR. Ukončenie reštaurátorských prác pod dohľadom pracovníkov KPÚ je plánované v prvom štvrťroku tohto roku. (spracované na základe reštaurátorského prieskumu – autori: Mgr.art Štefan Siváň, PhDr.Mária Novotná)
„Legenda: Sv. Barbora je starokresťanská svätica, pomocníčka v núdzi a patrónka delostrelcov, baníkov, matematikov, stavbárov a architektov, ktorá žila na prelome 3.a 4.storočia v Nikomédii alobo Catanii, alebo v Egypte. Legenda o nej vznikla pravdepodobne v 7.storočí v Byzancii, na Západe sa spomína v liturgickom kalendári Myrtyrologium Romanum z prelomu 7. a 8.storočia. Jedna verzia jej príbehu hovorí, že bola dcérou istého Dioskura, ktorý ju pred nápadníkmi zavrel do veže. Kým bol na cestách, nechala sa pokrstiť. V iných verziách je napísané, že otca požiadala, aby jej vo veži zriadil kúpeľ. Prestavbu potom zmenila, aby mala veže tri okná. Keď horlivo vysvetľovala, že je to znak Najsvätejšej Trojice, chcel ju zabiť. Podarilo sa jej uniknúť a skryť sa v jaskyni. Jej úkryt prezradil pastier a následne sa premenil na skalu. Barbora bola postavená pred rímskeho miestodržiteľa Marciana. Ten ju nechal zavrieť a mučiť, ale kresťanskej viery sa nevzdala. Vždy v noci k nej prichádzal Kristus a hojil jej rany. Raz ju zohavenú mučením vyvliekli na verejné trhovisko, ale na konci jej modlitby ju zahalila tma. Napokon jej vlastný otec odťal hlavu a okamžite ho zabil blesk. Jej meno je odvodené z gréckeho slova Barbados, čiže hovoriaci cudzou rečou, inou ako gréckou.
Kult: Začiatky uctievanie nie sú známe. V 10.storočí ho ovplyvnil Orso Orseolo, príslušník vplyvnej benátskej rodiny a biskup kláštora na ostrove Torcello, keď priniesol ostatky sv.Barbory z Byzancie a uložil ich do benátskeho Chrámu sv. Marka. Neskôr boli prenesené do kostola na ostrove Torcello. Časti ostatkov sa dostali i do iných európskych krajín. Ako patrónku delostrelcov, ktorých činnosť pripomína hromy blesky, ju začali uctievať niekedy v 14. Alebo 15. Storočí počas bojov proti východným inovercom (Maurom a Turkom). Modlili sa k nej baníci a stavbári, ľudia ju vzývali počas búrok a prosili ju o dobrú smrť. Na Slovensku sa jej kult rozšíril s rozvojom baníctva. V 19.storočí jej tu zasvätili štyri kostoly a kaplnky. Keďže sa jej život nepodarilo historicky doložiť, v roku 1969 ju cirkev vyňala z liturgického kalendára, ale v roku 2001 ju tam opäť zaradila.
Atribúty: Veža s troma oknami a kalich s hostiou, meč a palmová ratolesť – znaky zásahu do architektúry v mene viery a viery samotnej, nástroj umučenia a symbol prijatia na nebesia.
Zobrazenia: Za jej najstaršie zobrazenie sa považuje nástenná maľba zo začiatku 8.storočia v S. Maria Antiqua v Ríme. Zobrazovali ju ako mladú ženu v rôznych dobových odevoch. Okrem základných atribútov drží niekedy v rukách aj kríž a knihu (znaky kresťanskej viery) alebo pávie či kohútie pero (znak vtáka, ktorý ju volal k modlitbám). Na jej obrazoch bývajú aj nástroje jej chránencov – delá, kladivá, dláta atď….“
/ Marta Heruchová – Mária Novotná : Bohyne a svätice v umení 19. Storočia na Slovensku/
autor fotografií: Marián Šangala, Štefan Siváň
