Výročie znovu inštalácie veľkého zvona nášho chrámu
Mestský notár Gelnice Anton Stark opísal príbeh troch zvonov vo veži chrámu vo svojom diele „Beyträge zur Geschichte der Bergstadt Göllnitz“ / „História banského mesta Gelnica“ z roku 1813. Jediný dodnes zachovaný je Veľký zvon, ktorý bol odliaty v roku 1742 prešovským zvonolejárom Sebastiánom Lecherom, pôvodom z Tirolska.
Príbeh Veľkého zvona však siaha ďaleko hlbšie do histórie. Podľa Antona Starka sa dá predpokladať, že zvon bol odliaty už v 15. storočí, z obdobia rozkvetu gelnického baníctva. Je pravdepodobné, že kov, z ktorého je zvon uliaty, pochádza z gelnických baní a že obsahuje mnoho striebra. Zvon slúžil mestu do roku 1647 a prežil rôzne búrlivé doby, najmä v prvej polovici 16. storočia, kedy Gelnicu ohrozovali vojská Zápoľského a Bebekovcov z Krásnej Hôrky.
V roku 1647 dal Štefan Csáky odviesť zvon na Spišský hrad, aby bol v bezpečí, lebo mesto v túto dobu drancovali i kurucké vojská. Hrad bol však na začiatku 18. storočia dobitý a zvon zničený. Gelnica však chcela svojho „syna gelnických vrchov“, ako ho Anton Stark nazýva, späť. A tak po niekoľkých desaťročiach a po vyjednávaní s rodinou Csáky, sa podarilo na základe povolenia Márie Terézie previesť trosky zvona späť do Gelnice. Podľa nájdených úlomkov gotického zvona na Spišskom hrade môžeme predpokladať, že bol odliaty známou spišskou dielňou majstra Konráda Gaala.
Majster Lecherer odlieva prvý, menší zvon už v roku 1741. Veľký zvon odlieva z trosiek pôvodného zvona v Gelnici v blízkosti kostolnej veže v roku 1742. V tom istom roku odlieva ešte tretí zvon. Miestny páni a majitelia baní prispievajú niekoľkými centami kovu. Túto radostnú udalosť pripomína nemecký nápis na zvone, ktorého voľný preklad znie:
„Mňa, pôvodný zvon starobylého banského mesta Gelnica, v roku 1742 s najmilostivejším privolením jej kráľovského majestátu Márie Terézie, kráľovnej Uhorska, ako aj so súhlasom vysoko váženej rodiny Csákyovcov a našej milostivej zemskej vrchnosti – Spišskej stolice, priniesli späť do Gelnice, kde ma s prispením celej gelnickej pospolitosti opravili a znovu odliali.“
Vzácnosťou tohto zvona sú 2 mince, zrejme toliare z čias Márie Terézie, umiestnené na jeho krku. Sama panovníčka určovala zvony, ktoré mali byť takýmto spôsobom ozdobené. Na našom území takto dekorované zvony môžeme narátať na prstoch jednej ruky.
20. a 22. júla 2012 sme si pripomenuli 270. výročie znovu odliatia Veľkého zvona. Pri tejto príležitosti sa uskutočnila výstava fotografií zvonov a veže. Boli prezentované nápisy na zvonoch a ich preklady ako aj reprodukcie výtvarnej výzdoby zvonov a odtlačok časti Veľkého zvona, ktorý zapožičalo Východoslovenské múzeum v Košiciach. V chráme sa konala slávnosť, kde slovom a filmom bol prezentovaný príbeh a tiež zvonenie zvonov. Pri tejto príležitosti sa zvonilo v Gelnici ručne a tento odkaz udržujú gelnickí zvonári i naďalej pre iné slávnosti.
